4. 12. 2007

Ostrovčeky pomoci: Emauzy a Betánia

V roku 1999 bol pod záštitou OSN ustanovený 25. november za Medzinárodný deň odstránenia násilia páchaného voči ženám. Jeho história pochádza z Latinskej Ameriky a zvolený bol podľa dňa smrti troch sestier Mirabalových, ktoré boli násilne zavraždené v Dominikánskej republike počas vlády diktátora Trujilla v roku 1960. Tieto ženy boli politicky aktívne a stali sa symbolom odporu voči diktátorovi. Po ich uväznení a poprave sa dostalo do pohybu hnutie odporu, ktoré o rok vyvrcholilo zosadením diktátora. Sestry Mirabalové sa stali symbolom odporu proti predsudkom a rodovým stereotypom. V mnohých krajinách sa od roku 2001 v tento deň začínajú intenzívne 16-dňové verejné kampane proti násiliu na ženách, ktoré trvajú zvyčajne do 10. decembra – Medzinárodného dňa ľudských práv.

Téma násilia voči ženám sa v celosvetovom meradle za posledné štyri desaťročia zmenila z tabuizovaného problému v pozícii „súkromnej veci“ postihnutej ženy na celospoločenský problém, o ktorom sa vedú ostré diskusie na verejnosti. Rozhodujúci podiel na tejto zmene mali feministické hnutia a mimovládne organizácie. Medzinárodný medzník v boji proti rodovo podmienenému násiliu sa považuje rok 1979, kedy bol na pôde OSN schválený Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien. V roku 1993 bola vo Viedni prijatá Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách. Podľa nej sa pod násilím voči ženám myslí akýkoľvek čin rodovo podmieneného násilia, ktorého dôsledkom je, alebo môže byť, fyzická, sexuálna alebo duševná ujma alebo utrpenie žien, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, nátlaku alebo akéhokoľvek obmedzovania slobody, či už vo verejnom alebo súkromnom živote.

Násilie voči ženám v rodine je problémom, ktorý sa vyskytuje v celej spoločnosti bez ohľadu na zárobok, triedu, kultúrne zázemie. Podľa štúdie, ktorú dala vypracovať Rada Európy, pätina až štvrtina všetkých dospelých žien v Európe bola aspoň raz v živote vystavená fyzickému násiliu. Viac ako jedna z desiatich žien bola obeťou sexuálneho násilia. Väčšinu násilných činov páchajú muži z ich bezprostredného okolia, zvyčajne partneri alebo bývalí partneri. Toto násilie nepozná geografické ani vekové hranice. Neobmedzuje sa len na konkrétnu kultúru, skupinu alebo sociálnu vrstvu.

Je problematika násilia voči ženám reálna aj u nás na Slovensku? Podľa prvého slovenského reprezentatívneho výskumu v roku 2002, celkovo až 29 % žien v SR vo veku od 18 do 65 rokov, má osobnú skúsenosť s násilím páchaným intímnym partnerom. Slovensko sa zaviazalo prijatím medzinárodných dokumentov zameraných na prevenciu a elimináciu násilia voči ženám k vytvorenie politiky nulovej tolerancie. I keď v období socializmu politickí predstavitelia oficiálne prijali tieto dokumenty, ich skutočnému uvedeniu do života neprišlo. Žiaľ, ani po roku 1989 sa situácia nezlepšila. Politický záujem o koordinované, inštitucionalizované a prioritné riešenie problematiky násilia voči ženám a domáceho násilia priniesol až tlak medzinárodných inštitúcií a aktívna činnosť ženských a mimovládnych organizácií. Oprávnene možno povedať, že  vláda SR pristúpila k riešeniu problematiky násilia páchaného voči ženám a v rodinách až v roku 2004, a to schválením Národnej stratégie na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách a v rodinách. V následnom roku bol schválený Národný akčný plán na prevenciu a elimináciu násilia páchaného na ženách na roky 2005-2008, ktorý prestavuje základné kroky v oblasti eliminácie, prevencie, vzdelávania, výskumu a budovania inštitucionálneho rámca koordinovanej pomoci ženám na ktorých bolo páchané násilie v Slovenskej republike. V tomto roku sa Slovensko rozhodlo zapojiť aj do celoeurópskej kampane „Stop domácemu násiliu na ženách“.

Na odstránení násilia voči ženám, či už v súkromí domova, na verejnosti alebo na pracovisku, by sa mali aktívnou záujmom podieľať všetci občania. Mnohé formy násilia pretrvávajú aj pre ľahostajnosť príbuzných, priateľov a susedov obetí. Pozitívnym príkladom z nášho regiónu v boji proti domácemu násiliu a násiliu páchanému na ženách je neúnavná činnosť neziskovej organizácie Križovatky so sídlom v Skalici. Táto mimovládna organizácia pod vedením riaditeľky Danice Sedláčkovej od roku 2001 úspešne prevádzkuje Azylový dom Emauzy v Holíči určený predovšetkým pre týrané ženy s deťmi. Hoci má kapacitu 41 miest, je stále beznádejne obsadený. Na Slovensku patrí medzi najlepšie sociálne zariadenia poskytujúce komplexné služby týraným ženám. V septembri tohto roku Križovatky n.o. otvorili v Malackách ženskú časť Azylového centra Betánia, kde je v súčasnosti obsadených všetkých 23 miest. V oboch útulkoch je ženám poskytované poradenstvo, ubytovanie a ďalšie sociálne služby.

http://zahorak.sk/index.php/spravodajstvo/2229-medzindnstrnia-nlia-pan-voen

Kontakt

KRIŽOVATKY, n. o. Záhradná 3
P. O. Box 155
909 01 Skalica
Tel.: 034/664 5718
Mobil: 0907/899 271 (Danica Sedláčková)
Email: krizovatky@ba.telecom.sk

Azylový dom Emauzy
Tel.: 034/668 3110
Mobil: 0905/579 940
(Mgr. Hana Šafránková)
Email: emauzy@stonline.sk

Azylové centrum Betánia
Tel.: 034/772 2457
Mobil: 0917/778 979
(PhDr. Katarína Baťková)
Email: centrumbetania@gmail.com